Minulá telesná bola viac menej skôr bojový výcvik stredoveku ako cvičenie, ale neboli sťažnosti. Hralo sa dosť a hrali všetci, a lopty lietali po celej telocvični (no, aspoň už vieme, odkiaľ sa vzalo to rozbité okno) štýlom práve vylovený žralok.
Aký to je? Taký, čo niekomu – pokiaľ sa nezohne – môže odraziť hlavu. Ešteže máme také tvrdé.
Miestami – občas – to zaletelo aj ku bránke, prípadne košu, a to potom maskoti – alias K.P., K.G. a B.CH. – zatlieskali.
Teda pokiaľ to polomŕtvy flegmatický brankár neodkopol (v prípade futbalu). Alebo nechytil medzi nohy.
Pri činkách nasledovala krátka prednáška.
,,Prečo sa smeješ na tielku?! Smeje sa len ten, čo nevie, na čo je tielko dobré! Vy by ste mali všetci nosiť tielka. Aspoň cez zimu.´´
Nie, žeby niekto to tielko nenosil, samozrejme. Ale ktovie, niekedy sa k tomu možno niekto naviac možno odhodlá.
Niektorí – presnejšie niektoré – s činkami robili ako splašené sliepky mávajúce krídlami a nepomohol ani spolužiakov obetavý (mučenícky) zásah. No, čo sa dá robiť. Koordinácia pojem neznámy, aspoň zatiaľ. Ale lepší sa to.
Po telesnej ženská polovica triedy dostala príkaz zhora ísť sa prezliecť do chalanskej šatne, tam sme mali mať prenesené naše veci (kvôli prvákom, ktorí boli v druhej šatni).
Pojem ,tam sú aj veci prenesené´ bol trochu nesprávny, lebo veci sme znášali na svoje kôpky z celej šatne, ktorá vyzerala ako istý výjav z Biblie; zničenie Sodomy a Gomory.
Niektoré z nás ešte prebehli cez chodbu vedľa, kde boli pre zmenu veci rozflákané aj po strope. Ale veci sme si našli – lebo zázraky sa dejú.
Tomuto sa hovorí začiatok konca sveta.
Komentáre